DCL #1 - Paříž

V dnoch 31.5.2017 – 4.6.2017 sa Rotorama zúcastnila prvej udalosti v sérií DCL (Drone Champions League) v sezóne 2017 v zložení Jan Mittner, Kubo Steiner, Kubo Toman a Lubo Sládek (ten vysoký Slovák, autor reportu).

Naša cesta sa zacala približne o 10:00 v stredu 31.5.2017 pri verejných záchodoch na dialnici za Prahou smerom do Nemecka. Pachy šíriace sa vzduchom nám naznacovali, že je cas sa vysokou rýchlostou vydat do Paríža. Na našu prepravu 4 pasažierov, 12 Connex HD koptér s príslušenstvom, Rotorama tímového stanu s pôdorysom 3x3 metre, profesionálnej výbavy na filmovanie nášho kvadrokoptérového Stevena Spielberga aka. Jakuba Steinera, zopár kúskov oblecenia a nejakých tých svacín použili dva osobné automobily. Kuriozitou bol voz Honzu Mittnera s úctyhodnou bilanciou cca 480 000 najazdených kilometrov. Staroušek však nesklamal a zvládol celú cestu tam aj nazad a potreboval pri tom len raz doliat trošku oleja.

Cesta po dialniciach bola monotónna, tak sme si ju spríjemnovali obcasným predbiehaním našich vozidiel medzi sebou, mávaním na seba a vzájomným fotografovaním sa medzi posádkami. Ja (Lubo) som si asi 4hodiny vytváral pohyblivé obrázky pomocou funkcie timelapse na GoPro kameru, ktorá miestami po 25minútach strávených na palubnej doske dosahovala teplôt nezlucitelných pre udržanie kamery holou rukou.

Ako priaznivci zdravej výživy sme navštevovali pravidelne siet racionálnej a vyváženej stravy s nízkym obsahom cukru, tukov a umelých prímesí znacky McDonalds, a to nám vydržalo až do posledného dna a produkty sme si doslova zamilovali. Velkou kuriozitou z nevycerpatelnej studnice mojich bláznivých nápadov bolo vyskúšat asi pri rýchlosti 130km/h vystrcit jednu z koptér von z okna a náporom vzduchu roztocit jej motory. Cuduj sa svete fyzikálnemu objavu, ku ktorému naša skupina dospela. Pri vysokých otáckach motory generovali cez vypnuté regulátory tolko energie, že sa riadiaca doska dokázala zapnút a taktiež aj LED pásy, ktoré vytvárali nádhernú svetelnú šou plnú farieb a blikotavých efektov. Ani neviete aký som nakoniec bol rád, ked som na druhý den, že sa na koptére nic týmto pokusom nepokazilo a bola schopná lietat.

Zaujímavostou našej cesty do Paríža bola taktiež potreba nemeckej polície vykonat kontrolu našich vozidiel, ktorú som zaznamenal na GoPro kameru. Musím uznat, že naša skupina musela urcite vzbudzovat podozrenie z nekalých úmyslov, myslím si že ju vzbudzoval najmä „drsne“ vyzerajúci Honza a dvojnásobný tatka Kubo Steiner. Dalšou vecou, ktorá pre mna nezostala bez povšimnutia bola ponuka sexuálnych pomôcok na jednej z nemeckých toaliet, ktorú som mal cest navštívit.

Cesta teda ubiehala, kilometre pribúdali a naša únava a „radost“ z cestovania pomaly narastala. Mílnikom našej cesty bola prvá konecne prvá tabula s nápisom „Paris 424km“. Mne urcite vycarila radost na tvári a slastný pocit, že naša cesta sa skoncí približne za 3hodiny.

Po príchode na hotel sme sa ubytovali, v trojpostelovej izbe sme venovali jednu postel našim koptéram, ktoré spolahlivo naplnili jej kapacitu a tak nám nezostalo už Žiadne miesto pre návštevy. Za spomenutie urcite stojí vizuálny zjav dverového zámku na izbe Mittner/Steiner, ktorý miestami pripomínal nástražný výbušný systém.

Okolo 23:00 po bezproblémovej ceste sme sa napokon oddali oddychu a tešili sme sa na prvý den DCL.

Štvrtok 1.6.2017

Den sa zacal pomerne kludne, nabalení a pripravení sme sa vydali na neuveritelné hotelové ranajky, ktorých obsahom boli kvalitné 15gramové marmelády dvoch príchutí, 3cm hrubé kolieska bagiet, maslo vyrobené z recyklovaných pneumatík, nejaké tie detské oblbováky, ktoré sa zalievajú mliekom, dve príchute džúsov a káva a to všetko len za 6€. Musím uznat, ranajky budúcich šampiónov.

Po ranajkách sme sa presunuli do hotela, kde bol celý personál organizacného tímu DCL. Vykonávala sa registrácia, kontrolovali sa údaje, poistky, technika, všetko sa nastavovalo a prvý krát sme sa stretli s ostatnými sútažiacimi s ktorými sme sa vrelo vítali, fotili a triasli rukami. Po splnení všetkých podmienok a kontrol sme obdržali pilotné visacky na krk, bez ktorých nebol možný vstup do závodnej zóny a nášho stanu a každý obdržal dve GoPro kamery, ktorými sa zaznamenáva každý let pocas sútaže. Cítil som sa ako na Vianoce, ked som ich rozbaloval.

Kedže DCL je velmi prestížna organizácia, nesmelo chýbat vytváranie doplnkových multimediálnych obsahov ako napríklad profesionálne profilové foto a video pilotov v namakanom tímovom oblecení a koptér na WEB a rozhovorov s niektorými clenmi každého tímu.

Po absolvovaní tohto všetkého sme sa vybrali na simulovanú trat na lúke plnej vyššej trávy, bodliakov a kríkov v tesnej blízkosti športového letiska, kde už z dialky bolo možné pozorovat asi desiatku vlajok a dve nafukovacie brány. Kedže sme mali ešte chvílu cas, rozhodli sme sa íst nastravovat do „Fast foodu“, kde pracovníci boli schopní pripravit okrúhle PIZZA potešenie za úctyhodných 30 minút. Náhliac sa na letisko , ked sme mali už len asi 15 minút do doby, kedy zacnú tréningy sme niektorý prežúvali nakoniec velmi chutný obed. Netrvalo dlho, aby sme sa po príchode dozvedeli, že plánovaný zaciatok tréningu sa mierne zdrží, bola to istá predzvest, že nemecké vytlacené excelové tabulky s presným rozpisom casov pre jednotlivé družstvá a ich úkony ako príprava, presun na štart a let, kde základnou jednotkou bolo 30 sekúnd a všetko bolo naplánované presne na minútu (napr. Rotorama štartuje 13hod36min30sek) sa po prvej hodine zdržania stali úplne zbytocným plytvaním zásob dreva tejto planéty a nasledovala improvizácia. Zo strany organizátora bolo však vysvetlené, že sa jedná o akýsi nácvik a test casových nárokov a techniky ako takej pred velkolepým závodom na CHAMPS-ELYSÉES (vyslovuj šanzelizé) v nedelu. Štvrtok bol významným pre náš tímový stan, ktorý podstúpil svoje panenské prvé postavenie. Musím uznat, že je to výborný stan až na jeho prepravnú velkost, ktorý je postavený asi za 10 min a je nádherne pokrytý nápismi a logami Rotoramy. Stan by sa dal považovat za superhrdinu, lebo je tiež nehorlavý aby splnal bezpecnostné požiadavky organizátora a pri silnom vetre by dokázal lietat.

Pár slov k „simulovanej“ trati. Urcite si viete predstavit ako dobre dokáže otvorený priestor na lúke napodobnit ten skutocný obklopený sietou v den ostrého závodu a taktiež ako spravit pomocou 4 nasprejovaných roxorových tycí trciacich 10cm z trávy napodobeninu cestného tunelu pod CHAMPS-ELYSÉES. Trat bola aj napriek tomu skoro vernou kópiou našich predstáv kde absentovalo len približne 25% prekážok, ktoré boli na vizualizácií návrhu trati.

Po asi hodinke nášho oddychu prišla šarmantná nemecká organizátorka s už dávnou neplatným casovým rozvrhom a vyzvala nás k príprave. Nachystané bolo velké pódium so závodnými sedadlami pre pilotov, kde sme sa po tom, co sme si na štart umiestnili naše koptéry pohodlne usadili vystavený slnku s priemernou teplotou mimo tiena asi 35°. Naštastie pot z našich ciel príjemne odsávala pena na FPV okuliaroch od DCL, nechcem vediet, kolko biologického materiálu muselo prejst cez penu pocas celého dna pri ustavicnom sa striedaní pilotov.

Je to tu, odpocítanie a štart! Prvý let na území Francúzska pre Rotoramu. Nadšene sme sa slimacou rýchlostou postupne po jednom vydali na spomínanú napodobizen okruhu na CHAMPS-ELYSÉES. S pribúdajúcimi sekundami letu som cítil ako sa mi zacínajú postupne viac a viac triast ruky, kedže zatial vôbec o nic nešlo. Tréma bola silná, ale nakoniec sa to podarilo všetkým z nášho tímu absolvovat bez technických problémov. Zdalo sa že všetko funguje (okrem casového plánovania organizátora). V tento den sme absolvovali ešte zopár letov, postupne sa trat doplnala o nové prekážky, co sme teda nebrali zrovna ako Fair Play, pretože pocas tréningu sme nemali všetci rovnaké podmienky. Na našu otázku organizátorovi, ci si myslí, že je to OK bola odpoved jasná, „relax o nic nejde, toto je len test“. Nakoniec po celom dni na slnku, stráveným cakaním na pokyny organizátora sme sa vybrali nazad na hotel nabit batérie, umyt svoje slnkom zdevastované telesné schránky a odpocívat.

Piatok 2.6.2017

Kedže štvrtkový letový program bol naplnený asi na 50%, tešili sme sa na tréningy, ktoré pokracovali aj v piatok. V kvalifikácií na testovacej trati sme skoncili ako štvrtí (4.) z celkovo deviatych (9) tímov. Po tomto celkom obstojnom výsledku sa však organizátor opät rozhodol, že sa pôjde kvalifikácia znovu a tak naša radost nebola opät najväcšia. Taktiež nám v piatok trošku komplikovalo výhlad na trénovanie pocasie, kedy sa v poobedných hodinách prehánali okolo v tesnej blízkosti výdatné búrkové mraky. Napokon sme aj toto všetko zvládli a odlietali kvalifikáciu a na základe výberu teamov išli lietat štvrtfinále. Tu už si bohužial nepamätám, ako sme skoncili. Základ bol však nebyt na 9. mieste, pretože by sme nepostúpili dalej do bodovanej casti sútaže, ktorej sa zúcastní práve 8 tímov.

Podme si ale povedat pár slov o pravidlách DCL, minulý rok sa lietalo systémom jednotlivcov, kedy sa pilot sám prebojovával jednotlivými kolami cez K.O. systém. Pre rok 2017 sa stanovil úplne nový set pravidiel a lietanie je orientované skôr tímovo.

Kvalifikácia – prebieha pomocou merania casu jednotlivých kôl. Každý štvorclenný tím má vyhradený cas na trati, kedy lietajú všetci štyria piloti spolu na okruhu a každý sa snaží zalietat najrýchlejšie kolo. Výsledným casom kvalifikácie je napokon súcet casov najrýchlejších kôl troch pilotov. Pravidlá teda pomáhajú tímom, kde jeden pilot zlyhá, co trošku prekazilo naše ocakávania, že budeme mat väcší úspech ako niektoré tímy, ktoré sme mohli v prípade pocítania casov všetkých štyroch pilotov prelietat.

Štvrtfinále-Semifinále-Finále – z postupujúcich 8. tímov sa spravili na základe výsledkov kvalifikácie dvojice, ktoré súperia proti sebe a snažia sa získat cenné body vo vyradovacích dueloch. Každá dvojica tímov letí v jednotlivých fázach sútaže tri krát po sebe. Prvé dva lety (heaty) letí proti sebe jeden pilot z prvého tímu a jeden z druhého. Cíže je to akási nahánacka dvoch pilotov, kde je možné získat pre každý tím jeden bod podla toho, kto tento rozstrel vyhrá. Lietali sa celkovo dve kolá a kto prvý doletel, body boli jeho, v prípade zrážky, alebo pádu sa urcilo, kto bol na trati dalej. Jediným hácikom a dôležitým strategickým rozhodnutím je výber pilotov pre štvrtfinále, pretože ak by tím postúpil do semifinále, v týchto face-to-face závodoch jednotlivcov už nemôže nasadit tých istých pilotov ako tomu bolo v štvrtfinále. Takže bolo treba rozmýšlat aj nad otázkou „Co ak...?“. Naša taktika ale bola jasná, v štvrtfinále boli nasadzovaný najrýchlejší piloti a ak by sme boli postúpili do semifinále, tak to necháme na štastie, hlavne sa dostat dalej. Po dvoch kolách jednotlivcov nasledoval takzvaný „Big Heat“, kedy leteli na trati naraz všetci ôsmi piloti spolu z oboch tímov. Poviem vám, to bol rachot... Neuveritelná podívaná, ked sa osem koptér doslova štrikovalo medzi sebou a tratovými prvkami. Samozrejme nasledovalo aj kopec zrážok, co štatisticky bolo samozrejmé pri takom pocte koptér naraz na trati. Opät rozhodovalo, ktorý pilot dokoncí ako prvý dve kolá a tímu bol pridelený jeden bod, výsledkom „Big Heatu“ však mohlo byt aj získanie troch bodov v prípade, že by prvý traja piloti, co úspešne dokoncia dve kolá boli z jedného teamu, ale ak ma pamät neklame, toto sa nikomu nepodarilo v priebehu celej sútaže. Takýmto systémom sa postupne pokracovalo až sa zredukoval pocet tímov na dva, ktoré súperili o 1. a 2. miesto.

Pocas druhej kvalifikácie sme sa opät umiestnili na lepšom ako 9. mieste a preto sme sa dostali do štvrtfinále. Ako prvých súperov sme obdržali Švajciarov, co nás celkom potešilo, lebo sme sa cítili, že by sme ich mohli porazit. Napokon sa tak aj stalo a postúpili sme do semifinále, kde sme narazili na jeden z najrýchlejších tímov nemeckého Conradu. Bojovali sme z plných síl, ale na postup to už nestacilo, ale boli sme spokojní.

Medzi zaujímavosti tohto dna patrilo urcite sledovanie tímov X-Blades, ktoré boli tento raz dva. Urcite dobre poznáte mená ako Luke Bannister (ten sa ale kvôli školským povinnostiam Paríža nezúcastnil), Gary Kent, Mac Poschwald, Bret Collis, atd. Novinkou bolo aj to, ako zmenili názov z X-Blades na Nexx-Bades po získaní sponzora v oblasti financných služieb s názvom Nexx. Co ale osud zariadil bolo to, že sa tieto dva tímy dostali do súboja proti sebe do štvrtfinále a bolo jasné, že v boji o umiestnenia na prvých štyroch miestach sa ocitne len jeden z nich a dokonca to bol ten menej favorizovaný, ktorého súcastou bol aj velmi známi freestyle pilot Johnny_FPV, ktorého Nexx-Blades prijalo do svojich kruhov. Urcite ešte treba spomenút tím ImmersionRC, ktorý bol v zložení Shaun Taylor, Ummagawd, Chad Nowak a Juli FPV (jediná pilotka v celom DCL!), chalani boli stále nevycerpatelne zábavní, všetko prežívali z radostou a vtipným správaním a komentami, no nedarilo sa im prelomit smolu a umiestnovali sa na 9. mieste co dávame za prícinu aj tomu, že vyzeralo že ich Connex 700gramové quady vidia a pilotujú úplne po prvý raz. Urcite za spomenutie stojí môj „rearmovací zážitok“ ked mi asi na tri sekundy v najvzdialenejšom bode trate po náraze do vlajky vypadlo video asi na tri sekundy, nejako som to podvedome pilotoval, potom som si povedal, to nemá cenu, disarmol som to a naskocilo mi video vo fáze ako letím vypnutý dole hlavou. Tak som to opät armol upsidedown mid air, zorientoval sa a vrátil sa na trat.

Nakoniec sme nezmokli, zbalili sme fidlátka a vybrali sme sa odložit veci na hotel a pokracovali dalej na „socialny program“ v podobe spolocného cateringu a bowlingovej session. Na úvod vecera náš cakalo zopár nápojov a jednohubky a cas pred hrou sme si krátili debatami medzi sebou. Zaujímavá bola naša technická konverzácia s chlapíkom menom Idan Pearl z Izraela, ktorý bol prítomný ako technický riešitel všetkých problémov so systémom Connex ProSight pre HD FPV prenos. Po tom, ako som mu vysvetlil, aká je nuda na púšti v Izraeli a že preto im tam ten vývoj v oblasti technológie dobre napreduje nám s radostou zodpovedal všetky otázky, ktorých sme mali celkom dost. Záverom našej diskusie bola aj otázka, ci sa pripravuje nejaký ten zmenšený Connex, kde nám ale nepovedal nic bližšie, len že zatial všetky informácie sú mylného charakteru a Connex tím zatial nepodal jedinú informáciu, že by takýto systém pripravoval, taktiež to ale nevyvráti. Povedal nám však o novo pripravovanej kamere pre Connex ProSight, ktorá by mala umožnit systému fungovat s kvalitou HQ (HighQuality) módu s latenciou a frameratom HP (High Perofrmance) módu, co by pre nás bolo otvorenie dverí do úplne novej dimenzie FPV pretekov! Nálada potom urcite neupadala a pocas súbojov s bowlingovými gulami sa ešte co to podebatovalo. Po dokoncení hrania sme sa vybrali spokojne na hotel a ako som stretol vo výtahu tím ImmersionRC, dal som si s nimi selfie session.

Sobota 3.6.2017

Sobota sa pre mnohý niesla v znamení volného dna, organizátor vybral z každého tímu štastlivca, ktorý celú sobotu venoval aktivitám spojeným s natácaním vtipných príspevkoch, kde sa kládli pilotom rôzne otázky a oni v interview odpovedali. Otázky ako napríklad “Akú najväcšiu blbost si spravil s FPV koptérou?“ a podobne. Potom nasledovali nejaké vtipné sútaže, napr. piloti stáli k sebe celom, ústa mali plné vody a pozerali na seba a nejako sa snažili rozosmiat a ten kto sa prvý zasmial, tak súpera patricne osviežil dávkou vody z jeho úst. Za tím Rotorama sa tejto aktivity zúcastnil náš najostrielanejší už skoro “veterán FPV“ Jakub Steiner.

Pocas toho, ako si užíval Kubo svoju celebritné vystupovanie sme mi ostatní pozorovali ako mu to svedcí s tým velkým ciernym mikrofónom pri ústach a potulovali sme sa popri rozostavanej trati.

Sobota však mala pre nás pripravený ešte jeden dôležitý moment a síce testovanie Connex systému v cestnom tunely pod CHAMPS-ELYSÉES. Každý tím mohol vyslat jedného pilota na testovacie lietanie. Za Rotoramu sa tejto úlohy zmocnil sám maestro a tímmenežer Honza Mittner. Testovacie lietanie naplánované na 12:00 sa samozrejme zacalo niekedy po 14:00.

Až na pár výpadkov videa sa zdalo, že Connex funguje v pohode aj pri väcšom pocte pilotov a tunel bude možné v pohode lietat. Na problémy s videom bola väcšinou aplikovaná veta od organizátora, že na Connexe nie sú nainštalované antény takým spôsobom, aký odporúca výrobca.

Okrem nadšenia z prvého letu sme si ostatný krátili cas pozorovaním pilotov a ...

Po dokoncení testovania, ktoré sa teda zdalo byt úspešné sme už asi len dve hodiny cakali na plánovaný briefingu v tunely, ktorý zacal ešte o dalšiu hodinu neskôr.

Na briefingu bolo ešte raz zdôraznené, ako sa máme správat, ako kedy a kam sa máme dostavit. Zatlieskali sme si pár krát, ako sa tešíme, že si môžeme zalietat na takom prestížnom mieste a taktiež aby sme prejavili vdaku všetkým zainteresovaným do organizácie tohto nie velmi jednoduchého podujatia. Nasledovala cesta a hotel, jedlo, balenie vecí na ráno a spánok.

Nedela s velkým „R“ ako Racing!!!! 4.6.2017

Zbalení, krásni, usmiati a plní ocakávaní sme vyrazili autom na vlak, ktorým sme sa transportovali do centra Paríža, kedže auto by v ten den predstavovalo velkú komplikáciu. Takto cestujú šampióni na najprestížnejší event v Európe.

Po príchode na miesto sme si postavili náš prenádherný novucický Rotorama tímový stan a s napätím sme ocakávali prvé pokyny organizátora.

Najviac sme sa modlili, nech nemusíme byt prvý na trati, co nakoniec vyšlo a v tréningu sme boli naplánovaní niekde okolo 5. pozície. Ešte treba spomenút zaujímavú informáciu zo sobotnajšieho vecerného brífingu. Tréning kvôli dopravným obmedzeniam v okolí námestia bude rozdelený na dve casti, najprv sa bude lietat iba tunel pod CHAMPS-ELYSÉES. Nasledovat majú kolá na casti priamo na CHAMPS-ELYSÉES a celková trat sa bohužial poletí už ako kvalifikácia. Len pre ilustráciu, trat bola ako dve nezávislé casti spojené spolocným prepojovacím nadzemným tunelom. Asi si viete predstavit tie pocity pilotov, ktorý sa museli potýkat s touto skutocnostou. Nuž ale co už, sme predsa profíci a takáto malickost nás predsa nerozhodí. Tak sme sa nachystali a úpenlivo cakali na naše prvé lietanie. Ja som kade-tade pobehoval s Connex prijímacom, ktorý vie v režime fixných frekvencií prijímat aj cudzie video, ak sa správne nastaví. Takýmto spôsobom som si aspon minimálne bol schopný napozerat trošku, co nás caká. Po niekolkých výpadkoch videa a RC riadenia cez TBS Crossfire sa nás zacala zmocnovat trošku nervozita. Po prvých dvoch letoch sa prešlo z pôvodných 100mW na TBS Crossfire až na 500mW. Antény na Crossfire boli vyriešené pomocou predlžovacích káblov, ktoré boli natiahnuté od trate asi na 15-20metrov k anténam na statívoch v strede trate. Každý pilot si teda musel pred každým letom naskrutkovat svoj modul k anténe. Zalietali sme prvý tréning v tunely, dali sme si bezpecné rozostupy a cirkulovali sme v tunely. Zabudol som spomenút, že lietat sa opät zacalo o hodinu neskôr ako bol plán, co nakoniec malo za následok absenciu tréningu na nadzemnej casti trate, takže prvý let na celej trati bol zároven kvalifikáciou. S chalanmi sme sa dohodli, že za každú cenu treba dokoncit jedno kolo a je jedno v akom case a to sa nám podarilo už v prvom kole a boli sme celkom spokojní. Kvôli výpadkom videa a aj RC riadenia sme mali opravné lety ja, Honza a Kubo Toman. Po kvalifikácií sme sa ocitli na perfektnom štvrtom mieste. Bolo to velmi potešujúce, že sme nedostali Cierneho Petra v podobe 9.teho nepostupového miesta a už táto situácia bola pre nás a celú Rotoramu velmi uspokojujúca, kedže sme vedeli, že sa dostaneme do televízneho vysielania zostrihu zo sútaže. Komický a trošku smutný moment pocas kvalifikácie nastal, kedsme už sedeli na kreslách pre pilotov a pohodlne sa usadili s úsmevom na tvári. Kubo Toman vtedy ešte nevedel, že ho caká prekvapenie v podobe nastaveného HQ (HighQuality) módu na jeho Connexe, letiet v tomto režime pretek znamená asi ako pretlácat sa gumenou rukou... Ach jo, tá príprava. Vtipný okamih nastal aj v momente, ked pred našou prípravou na štart, Kubo Toman pripravený letiet bez batterry strapu pre neho radšej ešte utekal do stanu, ale to ešte nebolo všetko. Ja som sa snažil byt zodpovedný, všetko pripravené, baterky oznacené zelenými koncovkami, všetko do poslednej veci pripevnené na koptére a skontrolované a zrazu zdvihnem jeden svoj stroj, že si ho obzriem a padne mi vrtula na zem. Kukám ako puk, ako sa mi toto môže stat, ved som si to kontroloval... To by bol prúser, keby to armnem a periférne len vidím svoju vrtulu ako odcestovala prec z quadu... No a už len Kubo Steiner, ahaaa, to sme ti my vzali maticu z motoru, lebo sme si mysleli, že s tým strojom nikto nelieta.

Na rad sa dostalo štvrtfinále, náš úsmev zamrazilo zistenie, že sme opät dostali za súpera velmi favorizovaný tím nemeckého Conradu. Doteraz je neuveritelné, že sme sa dostali cez tohto súpera kombináciou taktiky a urcite aj dávky štastia. Cas do konca eventu sa zacínal krátit a nebolo už možné nic opakovat ani opravovat aj napriek niektorým technickým problémom s videom a RC ovládaním. Nezávideli sme urcite organizátorovi, ktorý musel celit velkému tlaku a pohladom ako divákov, tak aj sútažiacich v úplnom casovom strese.

V semifinále sme nastupovali opät proti tímu zo Švajciarska tak, ako na tréningoch ešte na športovom letisku. Osudnou sa nám stala však zrážka našich pilotov pri vstupe do tunela, kde sa celne zrazili obaja Kubovia. Napriek tomu, že Honza bol celý cas s prehladom pred súperom, aj jemu sa podarilo kolidovat asi s poslednou prekážkou na trati a ja ako železná poistka na konci celého pelotónu som už nemal možnost ovplyvnit výsledok v boji o postup do finále.

Finále sme si už pozreli v klude z perspektívy divákov a mohli sme len gratulovat tímu Kiss FlyDuino k prvému miestu a chlapcom zo Švajcu k druhej priecke. Cas sa minul a nebol už priestor pre let o tretie a štvrté miesto o ktoré sme mali bojovat s menej favorizovaným družstvom NexxBlades (Tornado X-Blades). Zrazu mi tuším Honzo vraví, chalani, sme tretí! Pýtame sa že ako to? A nakoniec rozhodla kvalifikácia, v nej sme boli totiž lepší ako spomínaný NexxBejdi. Zmocnila sa nás úžasná radost a bola to pekná záplata na trošku smutné pocity po výsledkoch semifinále so Švajcarmi.

Predávanie cien prebehlo na stupnoch vítazov pred hlavným pódiom a nieslo sa v potlesku davov ludí, ktorí sa zhromaždili vo velmi pocetnom publiku. Tie momenty boli úžasné, mávali sme rukami a tešili sa sprchujúc sa navzájom Šampanským.

Po zbalení všetkých vecí ešte nasledovala krásna cesta šampiónov z centra Paríža do hotela vlakom. Najviac toho mal Kubo Steiner, vliekol na ramene konštrukciu zo stanu:

Koniec.

Další videa

Video od Kuby Steinera
Video od Kuby Tomana